Dna je jednou z mála chorôb, ktorá si v priebehu histórie vyslúžila vznešenú prezývku. Nazývali ju „choroba kráľov“ alebo „kráľ chorôb“ — a to nie náhodou. Trpeli ňou panovníci, vojvodcovia, filozofi aj umelci. Byť postihnutý dnou kedysi dokonca signalizovalo spoločenský status a privilégium.
Dnes vieme, že skutočnosť je oveľa komplexnejšia. Dna nie je chorobou luxusu — je chorobou metabolizmu. A jej výskyt napriek modernému chápaniu naďalej rastie. V roku 2020 ňou trpelo na celom svete viac ako 55 miliónov ľudí, pričom od roku 1990 sa jej celosvetová prevalencia zvýšila o 22,5 %.
Zdroj: https://www.thelancet.com/journals/lanrhe/article/PIIS2665-9913(24)00117-6/fulltext
Ako teda vznikol tento historický mýtus a čo z neho platí dnes?
Od starovekého Egypta po grécku medicínu: dna má dlhú históriu
Dna patrí medzi najstaršie zdokumentované choroby v dejinách ľudstva. Prvé záznamy o ochorení, ktoré zodpovedá dnešnému opisu dny — bolestivý zápal kĺbu na palci nohy — pochádzajú zo starovekého Egypta okolo roku 2640 pred naším letopočtom. Potvrdzujú to aj paleopatologické nálezy kostier z Tichomoria datované okolo roku 1000 pred n. l.
Hippokrates, otec modernej medicíny, ju v 5. storočí pred naším letopočtom opísal ako „chorobu, ktorá bráni chôdzi” a zaradil ju do svojich Aforizmov. Pozoroval pritom zaujímavý vzorec, ktorý zostáva platný dodnes: dna postihuje prevažne mužov, zriedkavo ženy pred menopauzou a ešte zriedkavejšie deti. Hippokrates tiež ako prvý opísal podagru — záchvat na kĺbe palca nohy — a spojil ju s nečinnosťou a nestriedmosťou.
Rímsky lekár Galén (asi 129–201 n. l.) bol prvý, kto opísal tofy — tuhé uzlíky vznikajúce z uložených kryštálov kyseliny močovej v tkanivách. Veril, že dna je dôsledkom poruchy rovnováhy tekutín v tele, no ich existenciu a súvislosť s dnou zaznamenal presne.
Samotné slovo „dna” pochádza z latinského gutta, čo znamená „kvapka”. Stredoveká medicína verila, že bolesť spôsobuje prebytok jednej zo štyroch telesných tekutín (humorov), ktorá „kvapká” do kĺbu. Odtiaľ pochádza aj slovenský výraz.
Zdroje:
https://link.springer.com/article/10.1186/ar1906
https://www.thelancet.com/journals/lanrhe/article/PIIS2665-9913(25)00069-4/abstract
Prečo „choroba kráľov”? Keď strava bola znakom moci
Prezývka „choroba kráľov“ sa ustálila v stredoveku a ranom novoveku — a mala praktické opodstatnenie. Strava bohatá na puríny (červené mäso, divina, vnútornosti, morské plody, alkohol) bola po stáročia dostupná len majetným vrstvám. Chudobný ľud jedol prevažne obilniny, zeleninu a strukoviny — potraviny s nízkym obsahom purínov. Tradičné ázijské jedálničky s nízkym obsahom purínov boli historicky spojené s nízkou prevalenciou dny, zatiaľ čo európska a americká strava bohatá na mäso a určité morské plody sa spájala s hyperurikémiou a dnou.
Výsledok bol paradoxný: čím bohatší a mocnejší, tým vyššie riziko bolestivých dnavých záchvatov. Dna sa tak stala nechceným symbolom spoločenského postavenia. Podľa historických záznamov sa v Anglicku začiatkom 20. storočia dokonca uvažovalo o dne ako o spoločensky žiaducom stave — londýnske noviny Times napísali, že dna „okamžite dvíha pacientov sociálny status”, pričom iný komentátor v roku 1964 ironicky poznamenal, že „v duchu demokratickejších čias sa dna stáva menej exkluzívnou“.
Slávne osobnosti, ktoré trpeli dnou
História je plná prominentných postáv, ktoré sa s dnou potýkali. Ich príbehy nie sú len zaujímavou kuriozitou — ilustrujú, ako choroba ovplyvňovala aj schopnosť vládnuť a rozhodovať.
Benjamín Franklin (1706–1790) — jeden zo zakladateľov Spojených štátov — napísal o dne viacero osobných esejí vrátane slávneho fiktívneho dialógu s „dnou”. Opisoval v nich neznesiteľnú bolesť, no zároveň si bol vedomý, že jeho stravovanie a životný štýl sú zodpovedné. Na zvládnutie záchvatov používal kolchicín.
Zdroj: https://link.springer.com/article/10.1007/s40674-015-0012-9
Alexander Veľký, Karol V. (cisár Svätej rímskej ríše), Isaac Newton, Leonardo da Vinci, Charles Darwin a mnoho ďalších slávnych osobností — dokladajú, že toto ochorenie postihlo ľudí naprieč storočiami, kontinentmi aj profesiami.
Zdroj: https://link.springer.com/article/10.1007/s40674-015-0012-9
Nie je to náhoda. Ako uvádza recenzia v odbornom časopise, dna bola v dejinách považovaná za „výsadu majetných tried” (arthritis divitum) a história je plná slávnych osôb — kráľov, cisárov, pápežov, veliteľov, politikov, umelcov a vedcov —, ktoré ňou trpeli.
Vedecký prelom: kyselina močová a kryštály
Napriek tisícročiam pozorovania sa skutočná príčina dny objasnila až v 19. storočí. Britský lekár Alfred Baring Garrod v roku 1848 ako prvý preukázal, že v krvi pacientov s dnou sú zvýšené hladiny kyseliny močovej — výsledky prezentoval 8. februára 1848 a publikoval ich v Medical Chirurgical Transactions. Použil pritom jednoduchú, no dômyselnú „nitkovú metódu” — ponorenie lnených nití do okyslenej krvi pacienta, na ktorých sa kryštalicky usadzoval urát. Táto metóda je podrobne opísaná v jeho neskoršej monografii The Nature and Treatment of Gout and Rheumatic Gout (1859), ktorá je dodnes považovaná za základ modernej reumatológie.
Garrod bol tiež prvý, kto formuloval kľúčovú hypotézu, že uložený urát sodný je príčinou, nie dôsledkom zápalového procesu pri dne. Táto súvislosť medzi hyperurikémiou a tvorbou kryštálov v kĺboch bola definitívne potvrdená až v roku 1961, keď Daniel McCarty a Joseph Lee Hollander identifikovali kryštály mononátrium urátu pod mikroskopom priamo v kĺbovej tekutine pacientov s dnou — čím položili základ modernej kryštalografickej diagnostiky dny.
Zdroj: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC2116333/
Dnes vieme presne, čo sa deje: keď hladina kyseliny močovej v krvi dlhodobo prekračuje hranicu nasýtenia (u mužov nad 420 µmol/l, u žien nad 360 µmol/l), začínajú sa v kĺboch a okolitých tkanivách ukladať ostré kryštály mononátrium urátu. Imunitný systém ich rozpozná ako cudzie teleso a spustí prudkú zápalovú reakciu — to je dnavý záchvat.
Prečo dna nie je len „choroba zo zlej stravy”
Historická predstava dny ako trestu za obžerstvo je zakorenená hlboko v kultúrnom povedomí. Je to však zjednodušenie, ktoré moderná medicína jednoznačne vyvracia. Odborné zdroje uvádzajú, že stravovanie predstavuje len časť príčiny vzniku dny — zvyšok je podmienený kombináciou genetiky, pohlavných hormónov, funkcie obličiek a ďalších zdravotných faktorov.
Genetika hrá kľúčovú úlohu
Dôležité je hneď na úvod spresniť: dna nie je dedičná choroba v klasickom zmysle slova. Nezdedíte samotnú chorobu, ale môžete zdediť biologické predispozície, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť jej vzniku. Genetické faktory pritom vysvetľujú približne 40–70 % variability hladiny kyseliny močovej v krvi — čo je zásadný podiel. Viac o tom, čo hovorí veda o dedičnosti dny, si môžete prečítať v našom samostatnom článku Je dna dedičná?.
Pohlavie a hormóny
Dna postihuje mužov výrazne častejšie ako ženy — globálne je jej prevalencia u mužov 3,26-krát vyššia než u žien. Dôvodom je estrogén: ženský pohlavný hormón prirodzene podporuje vylučovanie kyseliny močovej obličkami (tzv. urikozurický efekt). Po menopauze táto ochrana klesá a riziko dny u žien sa priblíži mužskému.
Zdroj: https://www.thelancet.com/journals/lanrhe/article/PIIS2665-9913(24)00117-6/fulltext
Ďalšie rizikové faktory
Okrem genetiky a pohlavia zvyšujú riziko dny aj ďalšie faktory. Metabolický syndróm — kombinácia brušnej obezity, hypertenzie, inzulínovej rezistencie a abnormálnych hodnôt tukov v krvi — sa vyskytuje takmer u 75 % pacientov s dnou. Ďalej ide o chronické ochorenie obličiek, niektoré lieky (diuretiká, nízke dávky aspirínu, cyklosporín), hypertenziu, diabetes 2. typu a obezitu. Vysoké BMI a porucha funkcie obličiek sú pritom dva rizikové faktory s najlepšie zdokumentovaným kauzálnym vzťahom k dne v populačných štúdiách.
Prečo dna nie je len „choroba zo zlej stravy”
Najväčší paradox modernej doby: choroba, ktorá bola kedysi symbolom privilégia, sa stala masovým problémom práve preto, že životný štýl aristokracie sa demokratizoval.
Dostupnosť červeného mäsa, spracovaných potravín, sladených nápojov a alkoholu pre širokú verejnosť, sedavý spôsob života a epidémia obezity — to všetko posunulo dnu zo sál kráľov do bežných domácností. Rastúca prevalencia komorbiditných stavov — obezity, inzulínovej rezistencie, metabolického syndrómu, hypertenzie a ochorení obličiek — sa v odbornej literatúre považuje za primárny motor narastajúceho výskytu dny celosvetovo.
Zdroj: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32541923/
Čísla sú výrečné. Podľa analýzy Global Burden of Disease 2021 trpelo dnou v roku 2020 celosvetovo 55,8 milióna ľudí, pričom od roku 1990 sa vekom-štandardizovaná prevalencia zvýšila o 22,5 %. Projekcie naznačujú, že do roku 2050 by mohol počet pacientov vzrásť na takmer 96 miliónov. Globálna incidencia dny stúpla v rokoch 1990–’ o 63,44 %.
Zdroj: https://publichealth.jmir.org/2023/1/e45943
Na Slovensku v súčasnosti žije s dnou odhadom 1–2 % populácie a tento počet stúpa.
Mýtus vs. realita: čo z historickej prezývky platí dnes?
| Historický mýtus | Dnešná realita |
|---|---|
| Dna je trest za obžerstvo. | Strava tvorí len časť príčin vzniku dny. Genetika, obličky a hormóny hrajú zásadnú rolu. |
| Trpia ňou len bohatí. | Postihuje ľudí naprieč všetkými sociálnymi vrstvami. |
| Je to choroba starých mužov. | Postihuje aj mladších ľudí a ženy po menopauze. Muži sú postihnutí 3,26× častejšie. |
| Je neliečiteľná. | Je liečiteľná do určitej miery. Zníženie kyseliny močovej môže zastaviť aj vývoj tofov. |
| Je znakom silnej osobnosti. | Je chronické metabolické ochorenie vyžadujúce lekársku starostlivosť. |
Kráľovská choroba dnes nerobí rozdiely
Dna si svoju historickú prezývku nezaslúžila za to, že by bola „vznešená” — ale za to, že po stáročia postihovala predovšetkým tých, ktorí si mohli dovoliť jedlo a nápoje, ktoré ju spúšťajú. Dnes, keď je tento typ stravy dostupný takmer každému, choroba kráľov naozaj nerobí rozdiely.
Moderná medicína pritom jasne hovorí: dna je predvídateľná, dobre pochopená a pri správnej liečbe a úprave životného štýlu výborne zvládnuteľná. Kľúčom je riešiť hladinu kyseliny močovej včas — skôr, než prídu komplikácie ako tofy alebo nezvratné poškodenie kĺbov.
Ak máte podozrenie na dnu alebo vám bola diagnostikovaná zvýšená hladina kyseliny močovej, neodkladajte návštevu lekára. Kráľovská choroba si zaslúži kráľovskú starostlivosť.